Financial Risk Management

Riadenie finančných rizík

 

Riadenie rizík spoločnosti – sústavný a opakujúci sa súbor navzájom previazaných aktivít, ktorých cieľom je riadiť potenciálne riziká, teda obmedziť pravdepodobnosť ich výskytu alebo znížiť ich vplyv. Účelom riadenia rizík je predísť problémom či negatívnym javom a vyhnúť sa krízovému manažmentu. Riadenie rizík sa skladá sa zo štyroch vzájomne previazaných fáz, a to z identifikácie rizík, zhodnotenia rizík, manažmentu rizík (respektíve zmiernenia ich dopadu) a monitoringu rizík.

 

Stratégia riadenia rizík – komplexný pohľad na finančnú stratégiu s cieľom vyhodnotiť a ovplyvniť neistotu, vyplývajúcu z pohybu menových kurzov a úrokov, ktorej je spoločnosť vystavená. Stratégia riadenia rizík definuje, akým spôsobom spoločnosť hodnotí riziká, ktoré podstupuje, a ako sa k nim stavia. Dokážeme odporučiť vhodnú úroveň rizikovej expozície a spracovať celkovú stratégiu, vrátane pravidiel pre riadenie jednotlivých kategórií rizík podľa ich závažnosti pre spoločnosť.

 

Zavedenie organizačného a procesného modelu riadenia rizík – v závislosti na veľkosti spoločnosti a jej podnikateľskom modeli odporučíme vhodný model zastrešenia riadenia rizík: riaditeľ pre riadenie rizík, útvar pre riziká a rozdelenie zodpovednosti medzi jednotlivých manažérov. Navrhneme taktiež procesy riadenia rizík v spoločnosti spolu s úpravami relevantných popisov jednotlivých pracovných pozícií.

 

Audit efektivity komunikácie – zhodnotíme tok informácií, zavedieme a vytvoríme databázy plánovania a efektívne komunikačné a informačné procesy.

 

Manažment rizika – ochrana pred rizikom alebo kontrola rizika, vyplývajúce z pohybu menových kurzov a úrokov, je primárna súčasť obchodovania. Jeho cieľom je optimalizovať veľkosť pozícií aby sme maximalizovali svoj zisk a minimalizovali svoje straty. Už teraz si však zdôraznime základnú premisu úspešného riadenia, na ktorej do výraznej miery závisí náš úspech či neúspech:

 

 

„Minimalizuj svoju stratu v prípade, že nemáš pravdu ohľadom vývoja na finančnom trhu. Naopak, v prípade, že máš pravdu a vstúpil si do trendu, svoju pozíciu by si mal nielen držať ale niekedy dokonca zvyšovať jej objem.“

Trhové riziká

 

Kategorizácia rizík:

 

  • Credit risk: Concentration risk, Consumer credit risk, Credit derivative, Securitization

 

  • Market risk: Commodity risk (e.g. Volume risk, Basis risk, Shape risk, Holding period risk, Price area risk), Equity risk, FX risk, Margining risk, Interest rate risk, Volatility risk, Liquidity risk (e.g. Refinancing risk)

 

  • Operational risk: Operational risk management, Legal risk, Political risk, Reputational risk, Valuation risk, Profit risk, Settlement risk, Systemic risk

 

  • Modeling: Market portfolio, Modern portfolio theory, RAROC, Risk-free rate, Risk parity, Sharpe ratio, Value-at-Risk (VaR) and extensions, Profit at risk, Margin at risk, Liquidity at risk

 

  • Basic concepts: Diversification, Expected return, Hazard, Hedge Risk, Risk pool, Systematic risk

 

  • Accounting / Trading foreign exchange risk (FX riziko vyplývajúce z obchodných aktivít)

 

Trhové riziko predstavuje také riziko, keď sa vplyvom zmeny trhového faktora mení hodnoty Vašich aktív.

 

 

Aký je rozdiel medzi účtovným a obchodným kurzovým rizikom?

 

Kurzové riziko spôsobuje neustály pohyb výmenných kurzov domácej meny voči zahraničným menám. Vznikajúce obchodné kurzové straty privádzajú firmy do strát, v krajnom prípade môžu ohroziť samotnú existenciu firmy.

 

Na rozdiel od účtovného kurzového rizika, ktoré vzniká ako rozdiel výmenného kurzu v deň fakturácie/zaúčtovania faktúry a v deň úhrady/inkasa faktúry, sa dá správnym manažmentom obchodné kurzové riziko eliminovať, resp. sa dá zvýšiť obchodný kurzový zisk.

 

To sa v konečnom dôsledku premietne v zachovaní kalkulovanej obchodnej marže obchodníka, prípadne v jej zvýšení bez pohybu stanovenej nákupnej/predajnej ceny:

  • účtovné kurzové riziko ovplyvňuje daňový základ spoločnosti v účtovníctve
  • obchodné kurzové riziko ovplyvňuje reálne cash-flow cez obchodnú maržu

Stratégia riadenia finančných rizík

 

  • komplexný pohľad na finančnú stratégiu s cieľom vyhodnotiť a ovplyvniť neistotu, vyplývajúcu z pohybu devízových kurzov a úrokov, ktorej je spoločnosť vystavená
  • definuje, akým spôsobom spoločnosť hodnotí riziká, ktoré podstupuje, a ako sa k nim stavia
  • určuje vhodnú úroveň rizikovej expozície a spracováva celkovú stratégiu, vrátane pravidiel pre riadenie jednotlivých kategórií rizík podľa ich závažnosti pre spoločnosť

 

 

Externá stratégia (finančné trhy)

 

  • načasovanie devízovej transakcie nesúvisí s okamihom úhrady resp. inkasa faktúry
  • sledovanie a rozhodovanie podľa vývoja na finančných trhoch, technické analýzy a matematické modely
  • prístup na finančné trhy cez banku, voľba vhodnej banky a vhodného produktu

 

 

 

 

Interná stratégia (v rámci spoločnosti)

 

  • plánovanie, kalkulácie a cenotvorba, stanovenie fakturačnej meny, financovanie, akceptuje dané splatnosti dodávateľských aj odberateľských faktúr
  • sledovanie obchodného kurzového rizika a jeho vyčíslenie – ovplyvňuje cenu predaja a nákupu
  • súčasť finančnej a obchodnej stratégie
  • základné východisko pre manažment finančných rizík
  • „pravá ruka“ finančného riaditeľa
  • „ľavá ruka“ obchodného riaditeľa

Prínos aktívneho riadenia finančných rizík spoločnosti:

 

  • dosiahnutie stanoveného prípadne lepšieho výsledku činnosti klienta v závislosti na kalkulovanom kurze na všetky obchodné transakcie, aj jednorázovo

 

  • efektívne kalkulácie a cenotvorba, reálny controlling

 

  • vplyv na uzatváranie obchodných kontraktov v rôznych menách
  • využitie finančnej stratégie na dosiahnutie lepších obchodných podmienok

 

  • znalosť aktuálnej rizikovej expozície a jej medziročnej zmeny vo všetkých menách
  • otvorená devízová pozícia vs. zaistená – pomer určený na základe finančnej stratégie

 

  • pochopenie kľúčových rizík ohrozujúcich dosiahnutie cieľov spoločnosti

 

  • schopnosť identifikovať riziká, uvedomovať si ich dopad a definovať spôsob ich ošetrenia

 

  • možnosť využiť závislosti medzi rizikami pri ich ošetrení

 

  • zvýšenie dôveryhodnosti spoločnosti voči akcionárom, finančným inštitúciám a verejnosti

 

  • stabilná hodnota spoločnosti v prípade vstupu investora